PRÍHOVOR K VÝSTAVE, MGR. DANA KUBALOVÁ PHD.

Vážené dámy, vážení páni,

s radosťou si vám dovolím predstaviť výstavu Betónový domov i jej autorku, mladú a nadanú slovenskú umelkyňu Petru P. Petríkovú. Petra absolvovala štúdium výtvarnej výchovy tu v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa v r. 2004 a následne magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení odbor socha v ateliéri prof. Jozefa Jankoviča.

V súčasnosti pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní a učiteľka na ZUŠ v Bratislave. V roku 2005 mala samostatnú výstavu s názvom Navzájom si rovní a jeden druhému už bližší vo františkánskom kláštore v Bratislave. Už tam sa predstavila procesuálnymi inštaláciami, ktoré sú pre jej tvorbu emblematické. Stretávame sa s nimi i na tejto výstave. Je tu inštalovaných viacero objektov stelesňujúcich plynutie, dianie, dynamiku. Zväčša sú tvorené asamblážovými objektami kombinovanými s nájdenými prvkami (objects trouvé). Dynamika, dej, pohyb sú stelesnením života a životných procesov a analogicky vnímam i samú autorku: ako osobnosť veľmi výraznú, vitálnu, plnú života a energie, ale zároveň hlbokú, hĺbavú a veľmi inšpiratívnu.

Prostredníctvom tvorby Petra odovzdáva čosi zo svojho bohatého vnútorného sveta a jej tvorba vždy nesie konceptuálny podtext. Rada vám teraz v mene autorky priblížim jej zámery viažúce sa k výstave, ktorú práve otvárame.

Petra koncipovala výstavu in situ – nechala sa inšpirovať týmto výstavným priestorom –  priestorom bunkra, jeho atmosférou a pôvodným určením. Mal totiž slúžiť ako betónový kryt, v ktorom by v prípade ohrozenia života bolo možné prežiť. Človek sem zahnaný by si tu bol na istý čas donútený vytvoriť núdzový „domov“. Petra sa usiluje práve tento domov zvizualizovať, či dokonca zhmotniť. Neostáva však iba pri prvoplánovom „zateplení“ chladného miesta predmetmi dennej potreby, ktoré sú atribútmi každej domácnosti (umývadlo, mydlo, poličky, posteľ s prikrývkou) a vytvárajú domácky kolorit. Uvažuje v širších súvislostiach a premena chladných, tmavých až klaustrofobicky pôsobiacich priestorov na niečo prijateľnejšie, útulnejšie a ľudskejšie jej slúži ako metafora spirituálnej premeny prebiehajúcej vo vnútri človeka.

Inštaláciu Betónový domov možno vnímať ako obraz situácie človeka, ktorý prežíva fyzické alebo psychické bytostné ohrozenie. Prežívané zneistenie núti k izolácii, k uzavretiu sa do seba, aby tam človek mohol čeliť nepríjemným okolnostiam a stavom. Symbolicky sú tieto vnútorné procesy rozložené do piatich miestností bunkra. Prvá miestnosť – kotolňa – ktorá asociuje uhlie a špinu a prach spojené s jeho uskladnením, slúži veľmi vhodne ako obraz konfrontácie s vlastnou nečistotou a negatívnymi stránkami ľudskej existencie. Petra vnem špiny výtvarne podporila použitým materiálom: vazelína, olej, škvara totiž asociujú čosi lepivé, nepríjemné, čosi, čoho sa nemožno len tak jednoducho zbaviť. Významovo (semioticky) sa ponúka paralela s vnútornou temnotou / hriechom, ktorý analogicky kontaminuje dušu. Nezriedka ide o skutočnosti, ktorých si človek ani nie je vedomý, preto inštalácia dostala názov PODZEMNÝ TOK. Obraz má však viacero úrovní: človek sa v nej nielen cíti nepríjemne, dokonca sa priam dusí, ale zároveň doslovne i obrazne stráca pevnú pôdu pod nohami. Podlaha sa totiž kýva, akoby sa človeku začínali nabúravať základy jeho existencie a niet už viac na čom pevne stáť. Avšak vibrácia dlážky je veľmi subtílna, čo je dvojnásobne zneisťujúce: odohráva sa to v skutočnosti alebo je to len klam? Neschopnosť adekvátne dešifrovať realitu je rovnako mätúca. Metafora prechodu cez temnotu je pre človeka aspoň trochu inklinujúceho k mystike zjavná (temná noc opisovaná sv. Jánom z Kríža je charakterizovaná podobnými príznakmi).

V ďalšej miestnosti pokračuje započatý proces: po uvedomení si nečistoty prichádza potreba očisty. K nej slúžia štyri umývadlá, pri ktorých sú pripravené štyri mydlá. Každé z nich má vlastnú podobu i názov. Prvé mydlo v podobe ženského prsníka s názvom Svätá B. symbolizuje Pannu Máriu, ktorej i telo, nielen duša boli sväté. Sú na ňom karamelové lúče naznačujúce, že svätosť je sladká, vábivá… Nasledujú mydlá Dieťa J. 1-2. Prvé z nich s vyrytým obrázkom batoľaťa je umiestnené na dne umývadla pri odtoku. Používaním takmer opotrebované, nenápadné symbolizuje dávanie sa Krista, ktorý sa stal posledným a služobníkom mnohých. On zmýva naše previnenia a jeho sebadarovanie je úplné. Druhé mydlo Dieťa J. má tvar tváre božského dieťaťa, s akou sa stretávame často na rôznych zobrazeniach. Je to už notoricky známa, typizovaná podobizeň, ktorá je až zneživotnená častým reprodukovaním. Posledné umývadlo naplnené mydlami v tvare ruží, ilustruje jedno z mien Panny Márie: Rosa Mystica, mystická ruža. Rozdielnosť štyroch mydiel symbolizuje rôzne cesty priblíženia sa k posvätnému očistnému prameňu…

Po vonkajšej očiste nasleduje ďalšia časť skrášľovacieho procesu: dekorácia. Pridelenie cenného šperku môže značiť i nadobudnutie vlastnej hodnoty. K dekorácii sú na kredenci pripravené šperky, opäť štyri a každý nesie vlastný symbolický význam. Strieborná obrúčka je striebornou niťou naveky spojená so zlepencom mydla, aby sa neustále sprítomňovalo ich prepojenie v jeden celok. Priznaná a prebehnutá potreba očisty je nevyhnutnou prípravou duše i tela na zásnubný obrad. Ďalší šperk nazvaný Kojaca Panna Mária opäť spodobuje Máriino telesné i duchovné materstvo: emailová kvapka mlieka stekajúca po priesvitnom prsníku smerom k božskému dieťaťu (v pozmenenej podobe sa tu opakujú motívy už známe z foriem mydiel). Ďalej je tu osobný škapuliar: je to predmet osobnej ochrany určený na dennodenné nosenie. Do kúska mydla (pripomienka zmytia vín) sú vyryté nohy (azda Kristove, prebodnuté na kríži klincami). A napokon posledný šperk: oranžový kamienok karneol vynárajúci sa z peny symbolizuje znamienko akoby vystupujúce z mydlovej peny. Znamienko je znamením, osobnou pečaťou, jedinečnou, naveky vtlačenou do tela jedinca…

Očistený a ozdobený (označený) smie človek vstúpiť do SVÄTYNE, kde si môže zažiť obmytie už iného druhu, posvätné, tajomné. Už to nie je voda, ktorá zmýva základnú nečistotu, ale olej, ktorý posväcuje. Cirkuluje v stĺpe pozostávajúcom z dvoch častí. Olej spája matnú, drsnú, hlinenú časť s polopriesvitným, žiarivým podstavcom zo syntetickej živice. Hlina – človek, svetlo – Boh, olej – symbol Božieho pomazania…

Podobný proces prelievania (tentoraz asociujúci krv) prebieha i v ďalšej miestnosti. Inštalácia nesie názov MIAZGA a opäť je nabitá významami (miazga je životodarná tekutina, rovnako ako krv…)

Záverečná miestnosť (COVER) asociuje potrebu stíšenia, schúlenia, uzobrania, meditačného ponoru nevyhnutného po prežití silných iniciačných udalostí. Stočená prikrývka na jednoduchom lôžku môže byť ideálnym prostredím pre takéto spočinutie. Je vlastnoručne urobená z dostupného materiálu (kusy molitanu) a predstavuje ideálnu ochranu v bunkri. Poskytuje teplo a zároveň úkryt, do ktorého sa možno schúliť a ukryť so svojím tajomstvom. Prikrývka je symbolicky dvojfarebná: muž / žena, mužský / ženský princíp alebo akákoľvek dualita…

Nad posteľou je obraz z filcu. Zobrazuje obrys archanjela Michaela zabíjajúceho draka. Námet i spôsob stvárnenia odkazujú k rovnakej skutočnosti: podľa vzoru Beuysovej krabice stelesňujú akýchsi „tlmiteľov“ nárazov, ochranu pred nárazmi, pred niečím temným (sprítomneným napríklad nočnými morami).

V úvode som spomínala, že pre umenie Petry P. Petríkovej je príznačné plynutie, proces, výmena, dynamika, premena. Ja by som (i po priblížení nosných tém aktuálnej výstavy) pridala k týmto charakteristikám umenia autorky ešte ďalšiu a tou je dotyk, kontakt, blízkosť. Nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohol prebehnúť proces výmeny a či premeny, je vzájomné priblíženie. Či už ide o rôzne objekty, materiály, tekutiny alebo bytosti… A k tomuto vyzýva i jej umenie: aby sme sa ho dotkli, aby sa ono dotklo nás, aby sme sa prostredníctvom neho nechali premieňať. Veď „umenie nás dvíha“ (František Miko). A tak vám v dnešný večer prajem prežitie takéhoto vnútorného zdvihu iniciovaného dielom tu prítomnej Petry P. Petríkovej…

 

Mgr. Dana Kubalová, PhD.

Páči sa? Zdieľaj:

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest